Dávajme veciam druhú šancu

V prírode nevzniká žiaden odpad, všetko v nej má svoje miesto. Lístie zo stromov, konáre, tráva,  odumreté časti živočíchov či trus sa rozkladajú a vo forme živín vracajú späť do prírody.
Podobne užitočným sa môže stať aj bioodpad z našich domácností, napríklad prostredníctvom jednej z najstarších a najpoužívanejších metód zhodnocovania bioodpadu – kompostovania.
Kým ostatné zložky komunálneho odpadu (papier, plasty, kovy, sklo) je potrebné určitými technologickými postupmi recyklovať, kompostovanie ako prírodný proces zabezpečí do veľkej miery sama príroda.

Prečo kompostovať?
Biologicky rozložiteľný odpad (bioodpad) predstavuje najväčšiu zložku komunálneho odpadu – až okolo 45 %. Preto jeho triedením a kompostovaním dokážeme podstatne znížiť množstvo zmesového odpadu. Zároveň si z bioodpadu vyrobíme hodnotné hnojivo – kompost, ktorým vrátime živiny do pôdy a zlepšíme jej vlastnosti (zadržiavanie vody, prevzdušnenie).

Nespaľujte odpady.
Je to zakázané a škodlivé.

Bioodpad, ak nie je dostatočne vysušený, nedokonale horí, tlie a dymí. Pri nízkej teplote horenia vzniká množstvo jedovatých látok, často karcinogénnych ako dechty a iné škodlivé uhľovodíky, ale aj silno toxický oxid uhoľnatý.

Ak do takto dymiacej kopy na podporu horenia pridáte ešte aj plasty či gumu, vzniká široké spektrum nebezpečných látok ako monoméry plastov, plynný chlór, fosgén, kyselina chlorovodíková, dioxíny, fenoly, sadze, decht, oxid uhoľnatý, kyanidy a iné. Tieto látky sadajú na Vašu i okolité záhradky a výrazne zhoršujú kvalitu ovzdušia.

Navyše domáce spaľovanie odpadu je zakázané. Zakazuje to zákon o odpadoch, zákon o ochrane pred požiarmi, občiansky zákonník a aj VZN mesta Banská Štiavnica o nakladaní s komunálnym odpadom.
Preto nespaľujme, ale radšej kompostujme!

Čo do kompostu patrí?

• zvyšky z ovocia a zeleniny
• šupky z ovocia a zeleniny
• opadané a zhnité ovocie
• pevné zvyšky potravín rastlinného pôvodu
• škrupiny z orechov
• vaječné škrupiny
• starý chlieb
• usadeniny z kávy a čaju, čajové vrecúška
• izbové kvety so zeminou
• lístie, tráva, burina, seno, slama
• kôra zo stromov, piliny, štiepka
• konáre – treba posekať na drobnejšie kúsky alebo zoštiepkovať
• hnoj a trus malých a hospodárskych zvierat
• popol z chemicky neošetreného dreva
• papierové servítky, obrúsky, vreckovky

Pred vhodením do kompostu odporúčame konáre alebo väčšie a drevnaté časti rastlín zmenšiť sekaním, lámaním, drvením alebo štiepkovaním.

Čo do kompostu nepatrí?

• potraviny živočíšneho pôvodu, najmä vajcia, mliečne výrobky, kosti, mäso
• lieky
• detské plienky
• popol z uhlia a chemicky ošetreného dreva
• prach z vysávania
• cigaretové ohorky
• iné zložky komunálneho odpadu (plasty, sklo, papier, kovy, textil…)
• plastové sáčky, igelitky
• nebezpečné odpady

Kompostovanie problematických materiálov

Po dodržaní týchto podmienok do kompostu môžete dávať:

Časti rastlín napadnuté chorobami a parazitmi
Veľká časť ochorení sa kompostovaním pri teplote okolo 50 °C zničí. Správna teplota sa dosiahne surovinovou skladbou kompostu a prehodením materiálu. Na hygienizáciu silne napadnutých častí rastlín sa odporúča použiť nehasené vápno.

Buriny s vyzretými semenami a niektoré druhy burín rozmnožujúcich sa koreňmi
Pri niektorých druhoch burín hrozí, že ich semená alebo korene prežijú proces kompostovania a budú schopné vyklíčiť (pýr plazivý, kozonoha hostcová, pupenec roľný a pod.). Na zamedzenie klíčivosti existuje niekoľko overených postupov:
1. Rastliny vložíme do nepriehľadného čierneho plastového vreca, navlhčíme, pevne zviažeme a necháme na slnku min. 14 dní zapariť. Potom obsah vreca môžeme kompostovať.
2. Rastliny vložíme do nádoby s vodou a necháme min. 14 dní skvasiť. Keď obsah nádoby už pení, môžeme ho skompostovať. Vodu môžeme použiť na zálievku, je bohatá na živiny.

Chemicky ošetrené rastliny
Do kompostu možno dávať rastliny ošetrené prípravkami, ktoré sa dokážu úplne rozložiť v prostredí. Neodporúča sa kompostovať tesne po ošetrení rastliny.

Orechové lístie
Orechové lístie patrí do kompostu, ale vďaka obsahu silíc a viacerých látok sa pomalšie rozkladá. Odporúča sa zmiešať ho pri kompostovaní s iným materiálom (napr. s inými druhmi lístia, trávou, bioodpadom z kuchyne a pod.) v pomere 1 : 3. Týmto spôsobom môžeme aj z orechového lístia pripraviť kvalitný kompost.

Ako správne kompostovať?

Ak chceme, aby sa bioodpad rýchlo a správne skompostoval, treba dodržiavať niekoľko základných princípov:

1. Kompostovisko je vhodné umiestniť na tienisté miesto, najlepšie pod stromy, aby kompostovaný materiál nevysychal, čím dochádza k spomaleniu alebo až k zastaveniu kompostovania.
2. Kompostovaný materiál by mal mať kontakt so zemou, aby k nemu mali prístup organizmy, ktoré napomáhajú rozkladu materiálu – dážďovky, roztoče, chvostoskoky a pod.
3. Správny pomer uhlíkatých a dusíkatých surovín:
   Uhlíkaté suroviny – chudobné na živiny, často hnedé, suché, savé – zhrabané lístie, piliny, hobliny, slama, drevná štiepka, konáre, kukuričné kôrovie, papierové vreckovky a pod. Rozkladajú sa pomaly, preto ich možno dlhodobo skladovať pri komposte a postupne ich primiešavať.
   Dusíkaté suroviny – bohaté na živiny, často zelené, šťavnaté a mäkké – kuchynský bioodpad – zvyšky z čistenia ovocia a zeleniny, šupky z južných plodov, zvyšky varených jedál, zhnité ovocie, čerstvo pokosená tráva, hnoj, trus, výlisky z ovocia, perie, vlna, vlasy a pod. Rozkladajú sa rýchlo, urýchľujú kompostovanie, ale ľahko môžu zahnívať. Preto ich nemožno dlhšie skladovať, primiešavajú sa ihneď k uhlíkatým surovinám do kompostovaného materiálu. Keď do kompostu vhadzujeme dusíkaté suroviny, je potrebné zároveň pridať aj rovnaký diel uhlíkatých surovín a obe navzájom premiešať.
4. Správna veľkosť vstupného materiálu – najlepšie  ju dosiahneme drvením. Týka sa to najmä ťažšie rozložiteľných materiálov ako drevo, slama, tvrdé časti zeleniny. Uľahčí sa tým manipulácia s kompostom a urýchli rozklad bioodpadu.
5. Dostatočný prístup vzduchu – kompostovací proces potrebuje vzduch, preto sú dôležité vetracie otvory v kompostéroch. Vzduch zabezpečíme tiež prehodením kompostu, čím sa materiál aj premieša. Kompostovaný materiál odporúčame prehodiť raz za 1 – 2 mesiace, minimálne však na jar a na jeseň. Vďaka dostatočnému prístupu vzduchu kompost nezapácha. Uhlíkatý materiál (napr. drevná štiepka, konáriky) zabezpečuje dutinkovú štruktúru kompostu a tým jeho prevzdušnenie.
6. Správna vlhkosť kompostovaného materiálu – nedostatok vlhkosti kompostovanie spomaľuje. Pri nadmernej vlhkosti (kompost je mokrý) nastáva hnilobný proces a zápach kompostu. Premočeniu a aj vyschnutiu zabráni zakrytie kompostu strieškou alebo geotextíliou. Geotextília je netkaná priedušná textília – prepustí vzduch, ale keď nasiakne vodou, tá po nej steká a nepremočí kompost.

Bioodpad v bytových domoch

Každá domácnosť dostane 7-litrový kôš na zber kuchynského bioodpadu a biologicky rozložiteľné sáčky, ktoré sú určené dovnútra koša. Kôš je vybavený vzduchovými otvormi, aby v ňom bioodpad vyschol a zmenšil svoj objem. Špeciálny rozložiteľný sáčok prepustí vzduch, ale zadrží prípadnú vodu z bioodpadu.
Nevkladajte do košov bežné plastové sáčky!
Pri kompostovaní sa nerozložia.
Po naplnení odhoďte rozložiteľný sáčok spolu s bioodpadom do hnedých zberných nádob na bioodpad. Bioodpad môžete bezplatne odovzdať aj v Zbernom dvore.

Bioodpad v rodinných domoch

V rodinných domoch si môžete kompostovať bioodpad sami formou domáceho kompostovania. V prípade väčšieho množstva bioodpadu, ktoré nedokážete sami skompostovať – najmä tráva, lístie, konáre, môžete takýto bioodpad priviesť do Zberného dvora.
Po vyhlásení sezónnych zberov na jar a na jeseň, prípadne na požiadanie, môže byť bioodpad odvezený aj spred Vášho domu. Musí však byť vo forme umožňujúcej ľahkú manipuláciu:
•    lístie, tráva musí byť vo vreciach,
•    konáre musia byť skrátené na cca 1 m, zviazané vo viazaniciach.
Bioodpad, ktorý nebude patrične upravený, nebude spred Vášho domu odvezený.

Podpora domáceho kompostovania

Domácnosti, ktoré si doma kompostujú svoj bioodpad, môžu požiadať o zníženie poplatku za komunálne a drobné stavebné odpady vo výške 10 %. Domácnosť uzavrie s Technickými službami, m. p. Banská Štiavnica dohodu o domácom kompostovaní, kde sa zaviaže, že kompostuje svoje bioodpady a nevhadzuje ich do nádoby na zmesový komunálny odpad. Domácnosť môže následne požiadať Mesto Banská Štiavnica o zľavu na poplatku za komunálny odpad. Ak kontrola potvrdí existenciu funkčného kompostoviska pre domácnosť, v nádobe na zmesový odpad sa nebude nachádzať bioodpad a budú splnené všetky ostatné podmienky, bude členom domácnosti v nasledujúcom roku priznaná zľava.